Plzeňský Prazdroj

Web: https://www.prazdroj.cz/
Email: info@prazdroj.cz

Pivá v ponuke

Popis

Unikátnosť českého piva je postavená na tradičných technologických postupoch a kvalite miestnych surovín. Vyznačuje sa sýtejšou farbou, plnou chuťou, intenzívnou horkosťou a výraznou chmeľovou arómou. Plzeňský Prazdroj je hrdým nositeľom chráneného zemepisného označenia Európskej únie „České pivo“, ktoré chráni tradíciu českého pivovarníctva a zaručuje, že pivo bolo vyrobené tradičnými metódami na českom území a z predpísaných českých surovín.

Základom sú kvalitné suroviny

Sládkovia varia pivo z troch základných ingrediencií: českého jačmenného sladu, žateckého chmeľu a kvalitnej vody. Chmeľ sa spracováva do formy granúl drvením chmeľových šišiek ihneď po zbere, čím si uchováva intenzívnu horkosť a arómu bez potreby chemického ošetrenia. Na kvasenie sa používajú špeciálne kmene pivovarských kvasiniek. Pivovar sa striktne drží pôvodných receptúr a nepoužíva žiadne sladové náhradky (ako cukor či enzýmy) ani chemické prípravky na stabilizáciu peny.

Proces výroby piva

Výroba prebieha v niekoľkých fázach. Všetko sa začína sladovaním, pri ktorom sa jačmeň máča, necháva klíčiť a následne suší. Klíčenie prebieha vo veľkých vaniach, tzv. Saladinových skriniach, a sušenie naklíčeného jačmeňa (zeleného sladu) sa vykonáva na zariadení zvanom hvozd.

Druhou fázou je príprava mladiny. Počas procesu rmutovania sa cukornaté zložky sladu premieňajú na roztok nazývaný sladina. Tá sa oddelí od zvyškov sladu a povarí sa s chmeľom počas tzv. chmelovaru. Vtedy prechádzajú horké látky z chmeľu do roztoku a vzniká mladina, ktorej koncentrácia rozhoduje o stupňovitosti piva.

Horúca mladina sa následne prečerpá do vírivej kade, kde sa usadia kaly, a potom sa ochladí na 6-7 °C. Následné kvasenie a zrenie prebieha v kovových cylindrokónických tankoch (CKT) pomocou vlastnej kultúry kvasníc. Celý proces je riadený a monitorovaný pomocou počítačovej techniky. Po dozretí a filtrácii, ktorá odstráni zvyšné kvasinky, sa pivo plní do transportných nádob – cisterien, KEG sudov, fliaš a plechoviek.

Starostlivosť o pivo od pivovaru až po pohár

Kvalita piva závisí aj od správnej logistiky a skladovania. Prazdroj disponuje sieťou distribučných centier a vzdeláva svojich odberateľov o dôležitosti správneho zaobchádzania a skladovania piva v čistom a chladnom sklade pri konštantnej teplote 7 °C, bez prístupu slnečného žiarenia.

Rovnako dôležitá je aj kultúra čapovania. Pre sudové pivo sa ako tlačné médium odporúča zmes plynov CO₂ a dusíka, ktorá chráni pivo pred zvetraním, naopak, použitie vzduchových kompresorov sa neodporúča. Správna teplota piva pri čapovaní (v pohári 6-8 °C), pravidelná týždenná odborná sanitácia pivného vedenia a denné preplachovanie sú kľúčové pre zachovanie kvality. Samozrejmosťou je čapovanie do dokonale umytého, vychladeného a mokrého pohára, aby pivo neutrpelo teplotný šok.

Tankové pivo ako záruka čerstvosti

Najlepší systém na čepovanie piva predstavuje technológia tankového piva. V nerezových tankoch je nepasterizované pivo uložené v nepriepustnom polypropylénovom vaku. Pri čapovaní sa pivo vytláča vzduchom, ktorý tlačí na vak, takže pivo nikdy nepríde do kontaktu s okolitým vzduchom. To má pozitívny vplyv na jeho kvalitu a trvanlivosť. Tento systém si však vyžaduje určitú minimálnu týždennú výtoč piva.

História

Pivo sa v Plzni pôvodne varilo striedavo v domoch jednotlivých právovarečných mešťanov, čo viedlo k nestálej kvalite. Práve táto skutočnosť podnietila v hlavách plzenských mešťanov myšlienku založiť vlastný pivovar, ktorý by produkoval pivo stabilne vysokej kvality. Tento plán sa stal skutočnosťou a v novom Meštianskom pivovare uvaril sládok Josef Groll dňa 5. októbra 1842 prvú várku nového plzenského piva, ktoré si čoskoro podmanilo celý svet.

Cesta do Prahy a Viedne

Správy o výnimočnom pive sa šírili rýchlo. V apríli 1843 si pražský krajčír Jakub Pinkas nechal od svojho priateľa Martina Salzmanna doviezť dve vedrá plzenského ležiaka. Chuť piva ho natoľko očarila, že zanechal svoje pôvodné remeslo a otvoril si hostinec. O pivo bol taký záujem, že Pinkas musel čoskoro rozšíriť priestory o susedný dom. Jeho hostinec sa stal obľúbeným miestom a neskôr ho navštevovali aj významné osobnosti ako Josef Dobrovský, František Palacký či Jan Antonín Baťa.

Plzenské pivo si našlo cestu aj do Viedne, kam bolo prvýkrát doručených 65 vedier pre Josefa Šedivého. Meštiansky pivovar sa neskôr stal oficiálnym dodávateľom cisárskeho dvora a 1. júla 1870 otvoril vo Viedni aj vlastný sklad.

Ochrana pred napodobeninami

S rastúcou popularitou plzenského ležiaka v Čechách aj v okolitých krajinách sa začali objavovať jeho napodobeniny. V reakcii na to si Meštiansky pivovar v roku 1859 dal zaregistrovať ochrannú známku „Pilsner Bier“ (Plzenské pivo). Z tejto značky však profitovali aj ostatné pivovary z mesta Plzeň.

Našli ste chybu? Dajte nám vedieť!